Firmy nehľadajú hotového experta
Toto nie je klišé, je to pozorovanie z praxe. Aj keď firma obsadzuje pozíciu s rovnakým názvom, aký ste videli v predchádzajúcom zamestnaní, neznamená to, že práca bude vyzerať rovnako. V niektorých firmách trávi IT biznis analytik väčšinu času tvorbou a aktualizáciou dokumentácie, procesných máp a špecifikácií. Inde sa dokumentácii venuje minimum pozornosti a analytik sa sústredí na bežiace projekty, generovanie use cases, prípadne pokrýva aj časť testovania, ak firma nemá dedikovaného testera.
Pohovor preto nikdy nie je overenie toho, či viete všetko. Je to zisťovanie, či ste schopní fungovať v konkrétnom tíme a v konkrétnom kontexte.
Čo sa reálne hodnotí
Keď som sa zúčastňovala pohovorov na strane hodnotiteľa, všímala som si niekoľko vecí, ktoré boli pre moje odporúčanie kandidáta dôležitejšie ako zoznam certifikátov alebo bezchybné odpovede na teoretické otázky.
- Spôsob uvažovania je dôležitejší ako presná odpoveď. Ak sa na pohovore opýtam, aký je rozdiel medzi user story a use case, nesnažím sa kandidáta nachytať na slovíčkach. Pohovor je stresová situácia a pojmy si môžu aj skúsení ľudia v danom momente popliesť. Zaujíma ma, ako ten človek rozmýšľa, ako sa k odpovedi dostáva, či vie vysvetliť svoju logiku.
- Schopnosť priznať si medzeru je silná stránka, nie slabosť. Kandidáti, ktorí mi povedali niečo v zmysle „viem, že s tým som priamo nepracoval, ale viem, čo to je a rozumiem tomu" dopadli v mojom hodnotení lepšie ako tí, ktorí sa snažili každú otázku zodpovedať s absolútnou istotou, hoci bolo zrejmé, že niektoré veci len odhadujú.
- Certifikáty a školenia hovoria o spôsobe uvažovania. Nie preto, že firma nevyhnutne potrebuje potvrdenú kvalifikáciu. Zaujíma ma, či kandidát rozumie tomu, že IT pozície si vyžadujú kontinuálne vzdelávanie. Niekto, kto sa aktívne vzdeláva, bude aj v tíme väčším prínosom ako niekto, komu stačí to, čo vie dnes.
Čo rozhoduje tam, kde sa rozhoduje
Na pohorove som pravidelne žiadala kandidátov, aby mi opísali moment zo svojej pracovnej minulosti, na ktorý sú hrdí. Niečo, kde cítili, že práca mala zmysel, že sa niečo podarilo ich pričinením.
Niekoľko vecí je pri tejto otázke dôležitých.
Nezáleží na veľkosti úspechu. Zautomatizovaný proces v malej firme má pre mňa rovnakú váhu ako nasadenie systému vo veľkej korporácii. To, čo porovnávam, je živosť toho, ako to kandidát opisuje. Čo to pre neho znamená, či si to pamätá s radosťou. Človek, ktorý vie prežívať pracovný úspech, sa v tíme správa inak ako niekto, kto má dlhý zoznam výsledkov, ale hovorí o nich bez akéhokoľvek záujmu.
Rovnako dôležité je, ak kandidát vie hovoriť o veciach, ktoré nešli dobre. Ako sa situácia riešila, čo sa zmenilo, čo sa naučil. To hovorí viac o schopnosti fungovať v reálnych projektoch ako akákoľvek odpoveď na teoretickú otázku.
Čo by ste si mali pred pohovorom pripraviť
Namiesto memorizácie definícií z učebníc si spravte interné zhrnutie vlastnej pracovnej histórie.
Pre každú pozíciu alebo projekt, na ktorom ste pracovali, by ste mali vedieť odpovedať na niekoľko otázok:
- o bola vaša rola?
- čo boli vaše konkrétne zodpovednosti?
- čo išlo dobre a čím ste k tomu prispeli?
- čo nefungovalo a ako sa to riešilo?
Toto nie je príprava na konkrétnu otázku. Je to základ, z ktorého viete odpovedať na akúkoľvek otázku o vašej praxi prirodzene a konkrétne, bez toho, aby ste sa museli spoliehať na naučené frázy.
Prečo prifarbená prezentácia nefunguje
Ak by kandidát na pohovore prezentoval schopnosti, ktoré reálne nemá, prejavilo by sa to v skúšobnej dobe. Pohovor trvá hodinu alebo dve, prax trvá mesiace. Firma stráca čas, kandidát stráca čas a dôvera je preč skôr, ako sa stihne vybudovať.
Autentická prezentácia seba samého, vrátane medzier a vecí, s ktorými ste ešte nepracovali, je v dlhodobom horizonte výhodnejšia pre obe strany. Firma dostane realistický obraz toho, koho prijíma, a kandidát nastupuje do prostredia, kde vie, čo od neho čakajú.
Čo si z toho odniesť
Pracovný pohovor pre juniornú IT BA pozíciu nie je skúška, kde musíte odpovedať správne na každú otázku. Je to rozhovor, v ktorom firma zisťuje, či ste schopní uvažovať, učiť sa a fungovať v tíme.
Kandidáti, ktorí to pochopia, sa na pohovor pripravujú inak: nie bifľovaním teórie, ale premýšľaním o vlastnej pracovnej skúsenosti a schopnosťou o nej hovoriť konkrétne a úprimne.
Keď uvažujete o tom, ako sa na pohovor pripraviť, položte si otázku: viem o sebe rozprávať tak, aby to bolo pravdivé, konkrétne a živé? Ak áno, ste pripravení lepšie, ako si možno myslíte.
