Predstavte si prvé stretnutie na projekte. Zákazník sa pohodlne oprie a povie: chcem, aby to bolo jednoduchšie. Nič viac. Vy sedíte s takmer prázdnym papierom a máte z tejto jednej vety postaviť softvér, ktorý bude niekto roky používať.
Ak vás táto predstava desí, ste v dobrej spoločnosti. Patrí to medzi najčastejšie obavy ľudí, ktorí vstupujú do IT ako biznis analytici. Bojíte sa, že keď zákazník nevie, čo chce, vy to musíte uhádnuť.
Dobrá správa je, že hmlistá požiadavka nie je prekážka, ale úplne bežný začiatok. V tomto článku si ukážeme, ako z nej spraviť niečo, s čím sa dá pracovať.
Prečo zákazník nevie, čo chce
Zákazník málokedy príde s hotovou požiadavkou, a nie je to jeho chyba. Pozná svoju prácu a cíti, že ho niečo hnevá, no nevie to preložiť do reči softvéru. To nie je jeho úloha. To je vaša.
Človek z účtovníctva vie, že mesačná uzávierka mu trvá tri dni a že ho to vyčerpáva. Nevie však povedať, ktorá obrazovka by mala vyzerať inak alebo ktorý krok by sa dal spočítať automaticky.
Vidí problém zvonku, vy mu pomáhate pozrieť sa naň zvnútra. Keď to pochopíte, prestane vás hmlistá veta stresovať a začnete v nej vidieť prácu, ktorá má zmysel.
Práca detektíva, nie zapisovateľa
Dobrý IT biznis analytik nepracuje ako zapisovateľ, ktorý len zapíše, čo počuje. Pracuje ako detektív. Zákazníkova veta je prvá stopa, nie celý prípad. Za slovom jednoduchšie sa môže skrývať desať rôznych vecí a vašou úlohou je zistiť, ktorá z nich to je.
Detektív sa nepýta podozrivého, kto je vinník. Skladá obraz z drobných detailov, overuje si ich a hľadá, čo do seba zapadá. Rovnako vy neberiete prvú odpoveď ako konečnú.
Pýtate sa, počúvate a postupne odkrývate, čo zákazník naozaj potrebuje. Často to nie je to, čo na začiatku povedal.
Tri kroky, ktoré premenia hmlu na jasno
Prvý krok je otázka prečo. Prečo to má byť jednoduchšie a čo vás na tom dnes najviac zdržuje? Táto otázka vás dovedie k príčine namiesto príznaku. Zákazník zrazu opisuje konkrétnu situáciu, nie len pocit.
Druhý krok je konkrétny príklad. Poproste zákazníka, nech vám opíše, kedy ho to naposledy nahnevalo a čo presne sa vtedy stalo. Jeden skutočný príklad odhalí viac než desať abstraktných definícií. Uvidíte, kde presne proces škrípe.
Tretí krok je overenie. Zopakujte požiadavku vlastnými slovami a nechajte zákazníka, nech vás opraví. Tak zistíte, či ste obaja rozumeli rovnako. Veľa nedorozumení vznikne preto, že každý slovu jednoduchšie rozumel inak, a nikto si to nepovedal nahlas.
Keď sa požiadavka dá odskúšať, je hotová
Existuje jednoduchá skúška, či je požiadavka dosť jasná. Opýtajte sa sami seba, či sa dá odskúšať. Ak neviete povedať, podľa čoho spoznáte, že je hotová, požiadavka je ešte stále hmlistá.
Požiadavka “chcem to jednoduchšie” sa odskúšať nedá. Požiadavka “chcem, aby mesačná uzávierka trvala namiesto troch dní jeden deň”, sa odskúšať dá.
Vidíte ten rozdiel? Ten istý zákazník, tá istá téma, no druhá veta sa dá postaviť a overiť. Vašou prácou je dostať zákazníka od prvej vety k druhej.
Pohľad z praxe a čo si odniesť
Spomínam si na projekt, kde zákazník chcel prehľadnejší systém. Keby sme to vzali doslova, predizajnujeme obrazovky a minieme mesiace práce. Namiesto toho sme sa pýtali prečo a prišli sme na to, že ľudia hľadali tú istú informáciu na troch miestach. Skutočná potreba nebola krajší systém, ale jedno miesto, kde to nájdu. Ušetrili sme tým obrovský kus zbytočnej práce.
Zákazník, ktorý nevie, čo chce, nie je problém, ale začiatok vašej práce. Vašou úlohou nie je uhádnuť ani doslovne splniť želanie, ale trpezlivo zistiť jeho skutočnú potrebu.
Ktorá hmlistá veta od zákazníka vás naposledy zaskočila, a čo sa pod ňou nakoniec skrývalo?
Ak sa chcete naučiť meniť takéto vety na jasné požiadavky, pozrite si kurzy IT biznis analýzy v Springbut akadémii na academy.springbut.com.
